KRIČIACA STUDNIČKA I.
Bol to deň ako každý iný. S Monikou, mojou vychudnutou čiernovlasou kamarátkou, sme sa zase raz rozhodli ísť do mesta.
Mesto bolo ako vždy takto navečer tiché a posplietané tajomnými úzkymi uličkami. V nich sa každý deň zamotávali osudy ďalších a ďalších ľudí, no ten môj sa ešte nikdy nezamotal. Zatiaľ.
S Monikou sme sa rozprávali, trošku popili, keď vtom dostala šialený nápad všetky tie uličky poprechádzať. Zo začiatku som nebola proti, veď v tejto časti mesta som sa nachádzala takmer každý deň. Nebála som sa toho, že by sme zablúdili, lenže s počtom vypitého alkoholu rástla Monikina chuť objavovať. Tá moja, naopak, slabla. Nechcela som ísť ďalej, vtedy som e
Add Media
Style